ANTIKRIST—UCTIEVANIE VLASTNÉHO JA

Antichrist_-_The_Worship_Of_Self__Antikrist_-_Uctievanie_Vlastneho_Ja ANTIKRIST – UCTIEVANIE VLASTNÉHO JA

Copyright Š 2009 Trumpet Ministries, Inc. Všetky práva vyhradené.

Citácie biblických veršov sú prevzaté z ekumenického prekladu Novej zmluvy a Žalmov z roku 997 a z prekladu Starej a Novej zmluvy prof. Jozefom Roháčkom, rev. vydanie z roku 1991.

Preklad : Adriana Timčáková

Antikrist znamená uctievanie vlastného ja. Podľa Biblie bude v posledných dňoch zjavený človek, ktorý bude plne predstavovať egocentrizmus Satana. Avšak tento duch Antikrista sa nachádza aj v každom z nás, a to dokiaľ  Boh a Ježiš nie sú pevne usadený na tróne našej osobnosti.

Hriech je otroctvo a jeho znakom je sebauctievania.

Neustály tlak demokracie na ľudské práva a slobodu jednotlivca, teda to, čo sa spočiatku javilo ako prejav kresťanstva alebo to bolo kresťanstvu prinajmenšom veľmi blízke, je smrteľným nepriateľom Boha a človeka, pretože živí v človeku sklon uctievať seba samého. 

Obsah

Úvod

Osobnosť Antikrista

Demokratická vláda a kresťanstvo

Čo hovorí Biblia o umieraní sebe samému?

Práca kríža

Učiť sa poslušnosti skrze utrpenie

Víťazstvo nad hriechom

Čo hovorí Biblia o Antikristovi?

Hriech je nechcené otroctvo, znak skutočného nepriateľa 

Záver

    Úvod

Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o túžbu žien ani o niktorého boha nebude dbať, lebo bude zvelebovať sám seba nad nich nad všetkých.

(Daniel 11:37)

Bude sa protiviť a povyšovať sám seba nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva ako Boh tak, že sa posadí do chrámu Božieho a prehlási sám seba za Boha. (2.list Tesalonickým 2:4)

Vzbura „Chcel by som vedieť, aké by to bolo byť ako Najvyšší“ sa začala pred trónom Božím. O tisíc rokov neskôr už táto vzbura znela „Budem ako Najvyšší.“ Z malých žaludí vyrástli mocné duby.

Desať Božích prikázaní znamenajú súd nad Satanovou sebaláskou.

Túžba po sebauctievaní bráni tomu, aby bol skrze nás zjavený Boh a aby sme sa stali pre druhých ľudí požehnaním.

Duch vraždy, ohovárania a klebetenia, narkománia a alkoholizmus, klamstvo  a krádeže, žiadostivosť, pohlavné zneužívanie malých detí, to všetko je iba prejavom oveľa hlbších problémov. Tieto hriešne, deštruktívne otroctvá, sú  na nás vzložené ako okovy preto, že viac milujeme samých seba ako Boha.

Pred dvoma dňami ma v novinách zaujala fotografia muža, odsúdeného na  20 rokov väzenia. Užíval kokaín a pod jeho vplyvom zrazil so svojím nákladným autom mladé dievča, ktoré zabil.

Vyzeral veľmi slušne a keď ho zatýkali, mal na tvári výraz hrôzy jednak nad tým, čo urobil a jednak zo samotného rozsudku. Nebol to človek vzdorovitý a nezazeral vražedným pohľadom na sudcu a porotu tak ako to dnes často vidíme na súdoch.

V skutočnosti nebol zlý, bol iba človekom poviazaným závislosťou na kokaíne. A voči tej závislosti bol bezbranný, pretože slúžil viac sebe ako Bohu.

Raz jeden muž z Texasu, sediac na trestnej lavici tesne pred vykonaním rozsudku smrti, povedal, „Ako som sa sem len dostal?“ Ten úbožiak sa tam dostal preto, že slúžil sám seba a nie Bohu.

Dokiaľ sa nenaučíme milovať a slúžiť viac Bohu ako sami sebe a dokiaľ nám v tom Boh nepomôže, dovtedy ostávame poviazaní zničujúcimi praktikami hriechu.

Každý z nás, dokiaľ sa usilovne netisne do reality ukrižovania a zmŕtvychvstania Pána Ježiša, má v sebe ducha Antikrista, ducha sebauctievania, a to aj vtedy, keď úprimne miluje niektorých ľudí a je pripravený za nich hoci aj zomrieť.

Ale žijú medzi nami aj takí, ktorí stále viac uctievajú samých seba, ktorí milujú a zbožňujú samých seba nad všetko ostatné.

A potom žijú medzi nami aj takí, ktorí uctievajú Boha a Ježiša, Jeho Syna.

Iní zase uctievajú Satana a jeho démonov.

A ďalší zase uctievajú ľudí.

Niektorí uctievajú veci alebo pomery.

Ale tí, ktorí uctievajú samých seba, sú zo všetkých najnebezpečnejší.

Ľudia, ktorí uctievajú Boha a Ježiša, patria medzi najpožehnanejších a zase tí, ktorí uctievajú sami seba, patria medzi najprekliatejších, najúbohejších a najničivejších zo všetkých ľudí, podobajú sa Satanovi a majú v sebe ducha Antikrista.

Sebauctievanie je zlo najväčšie zo všetkých a hriechy tela sú nežiadúce okovy, ktoré sú trestom za sebauctievanie.

Už ste niekedy premýšľali o Satanovi ako o jednom z cherubínov, ktorý svojim krýdlami prikrýval Boží trón?

Bol si pomazaný za strážneho cheruba, ja som ťa ním ustanovil. Býval si na Božom vrchu a prechádzal si sa medzi ohnivými kameňmi. Bol si bez viny na svojich cestách odo dňa, v ktorý si bol stvorený, dokiaľ sa v tebe nenašla neprávosť.  (Ezechiel 28:14,15)

Ty si povedal vo svojom srdci, „Vystúpim hore do neba, vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na trón na vrchu zhromaždenia, na najvyššie výšiny svätého vrchu. Vystúpim nad výšiny oblakov, a učiním seba podobným Navyššiemu.“  (Izaiᚠ14:13,14)

Satan neprišiel na to, že „učiní seba podobným Najvyššiemu,“ jedného slnečného dňa. Celé sa to asi začalo v jeho srdci, spočiatku to bolo semienko najmenšie zo všetkých ostatných, ktoré po celé tisícročia rástlo. Záver, charakterizovaní veršami „Vystúpim hore do neba, vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na trón na vrchu zhromaždenia, na najvyššie výšiny svätého vrchu. Vystúpim nad výšiny oblakov, a učiním seba podobným Navyššiemu,“ v ňom neprepukol odzrazu jedného dňa. Naopak, to čo  nakoniec urobil bolo ovocím pomaly sa rozvíjajúcej pýchy na vlastnú krásu a majestát.

 Myslím, že tak isto to bude aj s Antikristom.

Osobnosť Antikrista

Neviem, ako si predstavujete Antikrista vy, ale ja verím tomu, že on (alebo ona) bude jedným z najvľúdnejších stvorení, veľmi priateľský, schopný organizátor, dychtivý po tom, aby sa zapáčil, niekto, s kým sa dá veľmi dobre zabaviť. V skutočnosti sa však nebude vôbec zaujímať o blaho iných, ale iba o svoje vlastné.

Bude to človek, oddaný demokratickým myšlienkám vlády. Myslím, že začne ako kresťan, hoci neskôr sa bude kvôli svojim ambíciám vlády nad celým svetom, musieť rozvíjať aj v iných náboženstvách.

Antikrist vystúpi na scénu v závere odbobia veľkého prebudenia, ktorého ovocie využije pre seba. Vtedy veľké množstvo ľudí uvidí svedectvo Božie a bude nadšene obdivovať prejavy moci Ducha Božieho, napriek tvrdým zásahom, ktoré budú nevyhnutné k tomu, aby sa dvere všetkých národov otvorili pre Evanjelium o Kráľovstve. V tých dňoch sa obrovské množstvo ľudí, ktorí budú vo svojom srdci naďalej poviazaní praktikami tohto sveta, neúprimne a pokrytecky, líškaním a klamstvom, pripojí ku kresťanským cirkvám a to práve pre tú zvláštnu moc, ktorú uvidia v činnosti medzi kresťanmi. Kresťania, dychtiví po získaní ďalších stúpencov pre svoje náboženstvo, ich privítajú bez toho, aby si všimli, že títo ľudia nepoznajú Ježiša.

Antikrist zosnová plán, podľa ktorého využije nábožných ľudí ako základňu moci a vytvorí práceschopné Spojené Národy, na ktorých čelo sa postaví. Na začiatku budú jeho motívy čisté a evidentne nesebecké.

Ale keďže Antikrist bude človek, ktorý bude zamilovaný do seba samého, bude mať k nemu prístup Satan, ktorý ho začne viesť. 

V tom čase bude väčšina veriacich pod vplyvom mocného prebudenia a privíta nové možnosti pre kresťanské cirkvi, ktoré budú spolupracovať s vládou, aby tak pomohli chudobným národom. Antikrist, pravdepodobne veriaci kresťan, ich bude podporovať, a bude vo svojom sídle prijímať kresťanských vodcov.

V tom čase bude Pán Ježiš Kristus hovoriť k menšine veriacich a bude ich upozorňovať na nebezpečenstvo nadchádzajúcich dní. Táto menšina veriacich začne byť kresťanským cirkvám rovnako ako aj vláde nepohodlná, a preto krátko na to vláda zavedie represívne opatrenia proti týmto svätým, ktorých obviní z toho, že sú nepriateľmi spoločnosti, pretože nespolupracujú na plánoch pre všeobecné blaho, ktoré zaviedol Antikrist.

Ostatná väčšina vyznávajúcich kresťanov sa bude tešiť náboženskej slobode a ekonomickému nadbytku a nebude mať morálnu silu na to, aby ochránila svojich horlivejších bratov a sestry.

Nakoniec prejdú kresťanské cirkvi z väčšej časti na stranu vlády, zatiaľčo ostatok veriacich bude prenasledovaný a vyštvaný z veľkých miest zeme, z centra civilizácie.

Všetko to zlé sa stane preto, že ľudia budú viac hľadať osobnú slobodu a šťastie ako Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť.

Demokratická vláda a kresťanstvo

Zo spôsobu života, aký sa žije v našej krajine sa zdá, že myšlienky demokratickej vlády a kresťanstva sú rovnaké, alebo prinajmenšom zlučiteľné. Ale  nie sú rovnaké a sú všetko len nie zlučiteľné, pretože demokracia má pôvod v Antikristu a kresťanstvo v Ježišovi Kristovi.

Demokracia znamená spôsob vlády zdola hore, zatiaľčo Kráľovstvo Božie znamená spôsob vlády zhora dole a tieto dve formy vlády sú absolútne nezlučiteľné. Tento fakt nebol pred 200 rokmi v Amerike tak jasný ako dnes. Dnes demokratický systém zákonom chráni interupciu, kresťanskú homosexualitu, pornografiu v školách a ďalšie prejavy najhorších foriem nerestí.

Tento jasný dôkaz Satanových aktivít je zrejmý aj v európskych demokraciách. Ja opisujem predovšetkým Ameriku preto, že som Američan a žijem v Amerike.

Pre demokraciu je charakteristické zdôrazňovanie osobnej slobody jednotlivca, ale pri tom ako presadzuje rovnaké práva pre všetkých ľudí a právo na ľudskú dôstojnosť a mier, sa pohybuje smerom k sebauctievaniu, ako to vidíme dnes v Amerike. Dôvodom je to, že normálne a pre človeka prirodzené centrum jeho bytosti, ktorým je Boh, bolo zamenené za ľudský blahobyt.

Existujú ľudia, ktorí sú ochotní vydať vlastný život pre úžitok iných ľudí, ale pokiaľ  to nie sú ľudia, ktorí uctievajú jediného pravého Boha, potom ich úsilie neprinesie trvalý pokoj a radosť, po ktorom ľudstvo túži. Je to preto, že všade tam, kde nie je uctievaný Boh, vstupuje Satan a každé užitočné snaženie mení na sebauctievanie - ktoré nevyhnutne končí zničením.

Amerika bola v minulosti osídľovaná jednak Puritánmi - ľuďmi, ktorí chceli očistiť cirkev Anglicka a ktorí ušli do Ameriky pred svojimi prenasledovateľmi - európskymi kráľmi a náboženskými prelátmi, a jednak bola osídľovaná ľuďmi, ktorí prišli do Ameriky z ekonomických alebo iných dôvodov.

Iróniou je, že práve predstava Puritánov o kongregačnej demokratickej forme vlády sa považuje za základ pre dnešnú demokraciu.

Po celé storočia mali morálne zákony, ktoré presadzovali Puritáni a ďalšie kresťanské skupiny, veľmi veľký vplyv na hodnotový rebríček ľudí v Amerike. Dnes sú tieto morálne hodnoty predmetom výsmechu a sú označované za deštruktívnu filozofiu, ktorá bráni ľudskému šťastiu.

Osobná sloboda a šťastie jednotlivca sú hlavné ciele americkej vlády. Práva človeka sú považované za posvätné – a sú viac cenené ako zákony spoločnosti, ba dokonca viac ako Božie zákony.

A práve preto sa nᚠnárod morálne rozkladá. Všetky ekonomické, vzdelávacie a vojenské inštitúcie časom zaniknú, rovnako ako aj my všetci smerujeme k zániku, pretože podporujeme sebauctievanie.

Verte mi alebo nie, ale Boh nemá v úmysle, aby človek hľadal šťastie. Ak by Boh chcel, aby bol každý šťastný, tak ako to bolo v záhrade Eden, veľmi ľahko by dokázal priviesť život do stavu dokonalosti, do absolútneho šťastia pre každého.

Boh chce, aby človek hľadal Jeho samotného, Jeho kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, pretože keď to človek robí, učí sa tak ako utiecť pred hrôzou zo sebauctievania. Iba v živote, ktorý človek žije na úžitok Boha a ľudí, sa nachádza zdroj nepoškvrnenej radosti, a presne tak žil Ježiš. Dokiaľ sa to človek nenaučí, dovtedy je tým najbiednejším stvorením zo všetkých, pretože ostáva naďalej poviazaný otroctvom hriechov tela, ustavične hľadajúc lásku, radosť a pokoj, nikde ich však nenachádzajúc.

Ak aj Amerika bola niekedy kresťanským národom, určite ním nie je teraz. Dnes je to demokratický národ, národ zasvätený slobode, právam a šťastiu jednotlivca. Naopak evanjelium je zasvätené ukrižovaniu jednotlivca, aby sa tak mohol stať novým stvorením a ktorý žije ďalej vo vzkriesenom živote Ježiša Krista.

Ako môže byť zasvätenie sa slobode, právam a šťastiu jednotlivca totožné so zasvätením sa ukrižovaniu a vzkrieseniu jednotlivca? Či nie sú si tieto dva smery navzájom antagonistické?

Kresťanské cirkvi, malé aj veľké, nerozumejú tomuto konfliktu v  ideológii, a považujú sa za demokratické inštitúcie. Pre Ameriku existuje ešte jedna cesta, ale najprv musí aspoň zvyšok veriacich pochopiť, že Boh nás volá von z tohto sveta, aby sme mohli vstúpiť do Božej svätyne. Jednoducho si neuvedomujeme tú vzburu a neposlušnosť, ktoré v nás prebývajú a ktoré nás ovplyvňujú, aj keď slúžime Pánovi už  mnoho rokov.

V blízkej budúcnosti sa táto náboženská stavba v Amerike rozpadne, pretože kontrast medzi demokratickými myšlienkami a životom sebaobety, do ktorej nás Kristus povolal, začne byť zrejmý všetkým tým, ktorý úprimne hľadajú Pána.

Čo hovorí Biblia o umieraní sebe samému?

Existuje iba jeden spôsob ako môžeme zvíťaziť nad duchom Antikrista a to  smťou na kríži. Ak neprijmeme cestu kríža, cestu zapierania našich vlastných túžob, Antikrist premôže naše svedectvo, tak ako sa to v týchto dňoch stalo kresťanským cirkvám v Amerike.

Dnes nie je Boží ľud vyučovaný ceste kríža, ale naopak je povzbudzovaný k tomu,  aby sa učil používať duchovné dary a nie aby sa učil významu sebaukrižovania.

A keďže sa americkí veriaci spolu so svojimi vodcami odvrátili od ťažkostí, ktoré sú spojené s kresťanským učeníctvom a odmietli tak cestu pravdy, cestu kríža, Boh na nás zoslal veľmi silný klam.

Potrebujeme sa vrátiť späť a začať kázať veriacim kríž. Žiadny človek nedokáže vládnuť národom, dokiaľ nie je v jeho osobnosti stvorený železný prút, pretože práve týmto prútom budeme v Kristu vládnuť národom. Železný prút, pevná a rozhodná, v Bohu zakorenená vôľa, je v nás tvorená iba tým, že poslušne nesieme kríž svojho sebazaprenia.

Je to práca kríža. Pri krste vodou prehlasujeme, že sme vstúpili do ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista a od toho dňa máme žiť v novosti života. To znamená, že každý deň je naše telo odovzdávané smrti, zatiaľčo každý deň ožíva a rastie naša znovuzrodená duchovná prirodzenosť.

V našom tele žijú tri modly, ktoré sa snažia ovplyvňovať spôsob nášho myslenia, reči a naše činy. Sú to - láska k svetu, telesné žiadosti a naša vlastná vôľa. V Zjavení Jána v 11. kapitole ich symbolizujú Egypt, Sodoma a Jeruzalem.

Je napísané, že v posledných dňoch premôže Božích svedkov Sodoma, Egypt a Jeruzalem. Už dnes sú kresťanské cirkvi v Amerike premáhané telesnými žiadosťami, milovaním sveta a  svojvôľou.

Jediný spôsob, ako zvíťaziť nad Sodomou, Egyptom a Jeruzalemom je ten, že prestaneme milovať a slúžiť svojmu vlastnému ja a začneme milovať a slúžiť Bohu. Jediná cesta ako prestať milovať a slúžiť vlastnému ja a začať milovať a slúžiť Bohu je - vziať svoj kríž a nasledovať Pána Ježiša.

Premýšľaj: keď sa rozhodneš vziať svoj kríž, prostriedok vlastnej popravy, nehovoríš tým vlastne, „Milujem Ježiša Krista viac ako sám seba.“?

Aj cez deň by sme mali častokrát povedať Pánovi, že budeme činiť Jeho vôľu nezávisle od toho, čo od nás bude požadovať, pretože Ho milujeme viac ako seba samých.

Ale ak nie si schopný povedať, že Ho miluješ viac ako seba samého, potom nie si ani kresťan, ani Jeho učeník. V tvojej osobnosti sa nebuduje železný prút a preto nebudeš schopný vládnuť národom. Preto nebudeš zhromaždený spolu s inými svätými, keď sa Pán zjaví pri svojom príchode, pretože s Pánom Ježišom a Jeho svätými sa máme stretnúť práve preto, aby sme mohli spolu s Ním zostúpiť na zem a založiť  mocou a silou Kráľovstvo Božie na zemi.

V Amerike navštevujú cirkvi veľké zástupy ľudí, ktoré vyznávajú Krista. Ale v týchto zástupov je málo tých, ktorí túžia povedať Ježišovi, že budú činiť Jeho vôľu nezávisle od toho, čo od nich bude požadovať. A aj títo sú ešte stále vzbúrenci proti Bohu a ešte stále nie sú vhodní, aby vládli spolu s Ježišom a aby sa s ním stretli pri Jeho návrate na zem.

Možno vám to znie príliš drsne, ale je to pravda. Prosím Vás, nečakajte na to, aby ste sa presvedčili, či som mal pravdu.

A preto nás Pán Ježiš vnáša do rôznych druhov väzení – situácií, ktoré nenávidíme a odopiera nám splnenie najvrúcnejších želaní nášho srdca a mysle. V takých chvíľach sa pravý učeník Ježiša Krista modlí o silu, aby zachoval slovo Kristovej trpezlivosti presne na deň určeného času. Naopak návštevník cirkvi, ktorý nie je učeníkom, sa vlastnou silou vyslobodí z Pánovho väzenia, ale ujsť z Božieho väzenia sa dá iba skrze porušenie Božích zákonov. Tento človek tak veľmi miluje sám seba, že nedokáže slúžiť Pánovi a Antikrist ho veľmi ľahko premôže. Nikdy nebude vládnuť s Ježišom, dokiaľ Boh vo svojej láske nezošle na neho také ohnivé plamene, ktoré zničia jeho sebalásku. Dokonca aj vtedy bude možno preklínať a odmietať Boha, a kto vie, aký bude jeho koniec?

Skrze utrpenie sa máme učiť poslušnosti Bohu. Pán Ježiš sa naučil trpezlivosti skrze to, čo vytrpel a skrze utrpenie sa stal dokonalým.

Veď sa patrilo, aby Boh, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, keďže chcel priviesť mnoho synov do slávy, učinil pôvodcu ich spásy dokonalým skrze utrpenie. (List ŽIdom 2:10)

A hoci bol Synom, vo svojom utrpení sa naučil poslušnosti, a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú. (List Židom 5:8,9)

Zamyslite sa pozorne nad citovanými veršami. Hovorí sa v nich o Pánovi slávy, večnom Logos, ktorý bol od počiatku s Otcom. Je vôbec možné, že aj Ježiš Kristus sa potreboval učiť poslušnosti Bohu?

Áno, tak o tom hovorí Písmo a preto prijmime skutočnosť, že aj Kristus musel byť zdokonalený a musel sa tu na zemi učiť poslušnosti. To ale znamená, že takému zdokonaleniu a poslušnosti Bohu sa nedá naučiť v  duchovnom Raji, a preto ak sa rozhodneme, že sa chceme naučiť poslušnosti Bohu, musíme sa tomu naučiť počas nášho pobytu na zemi. Nad týmto faktom je potrebné sa zamyslieť, pretože kresťania naopak veria tomu, že budú zdokonalení po svojej smrti alebo pri Pánovom príchode na zem!

Satan sa vzbúril voči Otcovi, a preto sa Boh rozhodol, že zo svojho stvorenia odstráni všetku rebéliu a neposlušnosť skrze nástroj, nazývaný Kráľovstvo Božie.

Kráľ tohto Kráľovstva, Pán Ježiš Kristus, bol preskúšaný ako prvý a obstál v tejto skúške so slávou, pretože sa dokázala jeho absolútna poslušnosť Bohu.

Logos bol dokonalý v spravodlivosti a svätosti už predtým ako sa stal telom. Ale až život na zemi je tou zaťažkávajúcou skúškou, v ktorej musí byť až na hranicu možností preverená  poslušnosť Kráľa a Jeho kráľovského kňazstva.

Skúška, ktorou musel prejsť Kristus bola v otázke, či Ho Boh oživí po tom, ako zobral na seba všetky hriechy sveta. Niekto na to môže povedať, „To nebola skutočná skúška, pretože On vedel, že Boh na Neho nikdy nezabudne.“ Na to môžeme odpovedať podobne - aj my máme toto uistenie, a napriek tomu je nám v skúškach často veľmi ťažko.

Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade sprvu veľmi trpel, ale potom sa odovzdal do Božej vôle a vypil pohár utrpenia do dna. „Nech sa stane Božia vôľa, bez ohľadu na to, aké to bude mať pre mňa dôsledky.“

Dokiaľ sa nedokážeme z úprimnosti svojho srdca modliť túto modlitbu, ostávame vzbúrencami voči svojmu Stvoriteľovi a nie sme vhodní, aby sme sa vrátili s Kristom a spolu s Ním súdili a spravovali národy zeme.

Cieľom dvoch tisícročí trvajúceho cirkevného veku bolo stvoriť šľachtu Kráľovstva, členov kráľovského kňazstva.

Každý člen tohto kňazstva je preskúšaný v oblasti poslušnosti Otcovi, pretože žiaden človek sa nikdy nemôže stať členom kráľovského kňazstva bez skúšky v oblasti poslušnosti.

A to je dôvod prečo trpíme. Iba takto je každý možný zdroj neposlušnosti v našej osobnosti súdený. Niet pochýb o tom, že je to skúška ohňom.

Boh je pripravený, akonáhle bude naša poslušnosť úplná, pošle Pána Ježiša, aby potrestal neposlušnosť zeme.

Antikrist bude človek bezprávia a neposlušnosti a premôžu ho iba tí, ktorí budú absolútne poslušní Bohu.

Ale my ničíme argumenty a každú povýšenosť, ktorá sa stavia proti poznaniu Boha a premáhame každú myšlienku, aby bola poslušná Kristu. A len čo bude vaša poslušnosť úplná, budeme pripravení potrestať každý čin neposlušnosti. (2.list Korinstkým 10:5,6)

Tí, ktorí patria k Telu Kristovmu, skláňajú svoje kolená pred Bohom a volajú na Neho ohľadom svojho spasenia. Boh nás kropí krvou svojej zmluvy, takže máme dostatok autority na to, aby sme nastúpili program spásy.

Tí, ktorí patria k Telu Kristovmu, každý deň skláňajú svoje kolená pred Bohom a usilujú sa žiť v Božom Duchu, a nie podľa túžob svojho tela. A každý deň nám Duch Svätý dáva silu, aby sme vydržali a pokračovali v programe nášho spasenia.

Takže máme aj autoritu aj silu na to, aby sme s bázňou a trasením pracovali na vlastnom spasení.

Spasenie je vlastne Kráľovstvo Božie. Kráľovstvo Božie znamená naveky prijať Otca a Syna do svojej osobnosti, na trón nášho života. Mať naveky na tróne svojej osobnosti Boha a Ježiša znamená žiť v úplnej a absolútnej poslušnosti Bohu.

Takže hlavnou otázkou dnešných dní je poslušnosť. Svoju túžbu byť poslušný Bohu by sme mali vyznať Bohu a ostatnému duchovnému svetu dostatočne nahlas, aby nás mohli počuť a aby sme mohli počuť aj my sami seba. Skrze vyznanie úst sa deje spasenie.

Vtedy v nás Boh začína budovať poslušnosť. Predmetom sporu bude na jednej strane Boh a na strane druhej naša vlastná vôľa. Boh na nás bude neustále zosielať utrpenie v takej alebo onakej forme, zatiaľčo my si budeme musieť voliť medzi poslušnosťou Kristu a našou túžbou vyhnúť sa utrpeniu. Skrze trpezlivosť v utrpení vstupujeme do Božieho Kráľovstva.

Boh nás však v tomto procese výuky poslušnosti zachová radostných, ale len vtedy, ak máme poslušné srdce, plné dôvery Bohu. Ak z nás utrpenie robí ľudí pochmúrnych a skľúčených, nie je nám na osoh, pretože v  skutočnosti sa z nás stávajú ľudia zatrpknutí, ľudia, ktorí nenávidia nástroje, ktoré Boh používa na to, aby sme sa sklamali. Jedno a to isté utrpenie učiní z poslušného veriaceho, plného dôvery v Boha, vyspelého svätého, zatiaľčo z  neposlušného veriaceho učiní zatrpknutú, pokrivenú dušu, bez akejkoľvek dôvery v Boha.

Ak trpíme s Kristom, budeme s Ním aj kraľovať, pretože utrpenie v nás formuje poslušnosť a pomáha v našej bytosti rozvíjať železnú spravodlivosť a horlivú svätosť. Dokiaľ v nás nebude sformovaný železný prút, dovtedy sa nemôžeme vrátiť s Kristom, aby sme súdili a žehnali národy. A tento železný prút je formovaný iba vo víťazoch.

Bude ich pásť železným prútom, a rozbije ich na kúsky ako hlinenú nádobu – ako som i ja prijal od svojho Otca.  (Zjavenie Jána 2:27)

Tí, ktorí zíťazia. Boh, ako som už spomenul, privádza mnohých ku tzv. základnému spaseniu. Potom z  tejto väčšej skupiny vychádza menšia, ktorá si uvedomuje prácu Ducha Svätého vo svojom živote. A z tejto Boh vyberá Gideonovu armádu – svätých, ktorí túžia nasledovať Boha v programe, v  ktorom zomiera ich vlastná vôľa.

Až keď bude tento ostatok spasený a naplnený Duchom Svätým, poslušný Bohu až na smrť, Boh dá s veľkou radosťou povel Michaelovi, aby vyhnal Satana a jeho nasledovníkov z  nebies, čo spôsobí nesmiernu radosť v  nebesiach.

Nato som počul mohutný hlas z neba: „Teraz nastala spása a moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda Jeho Krista, pretože bol zvrhnutý žalobca proti našim bratom, ten, čo na nich žaloval pred naším Bohom dňom i nocou. Ale oni nad ním zvíťazili krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až po smrť. Preto radujte sa nebesia, aj vy čo v nich prebývate. Beda však zemi a moru, pretože diabol zostúpil k vám veľmi nahnevaný, vediac, že má málo času.“ (Zjavenie Jána 12:10-12)

„Oni zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život tak, aby cúvli pred smrťou.“

Krv Baránkova znamená základné spasenie.

Slovo ich svedectva znamená prácu Ducha Svätého v nás, pretože obrazne povedané, Duch Svätý je tým svietnikom v Svätostánku a jeho prítomnosť v našej bytosti je dokazovaná jednak našou morálnou premenou, ktorú do nás vnáša a jednak skrze dary a služby, ktoré nám rozdáva. Duch Svätý zodpovedá za ovocie, ktoré v nás prináša Kristova znovuzrodená prirodzenosť, rovnako ako aj za prejavy moci a zjavenia, ktoré nám dáva. Oboje –  ovocie Kristovej prirodzenosti a prejavy moci, pochádzajú od Ducha Svätého a spoločne tvoria slovo nášho svedectva.

Nemilujú svoj život až na smrť hovorí o utrpení, ktoré zakúšame pri tom ako sa učíme poslušnosti Bohu. Musíme ostať verní až do bodu smrti a zotrvať vo väzení, do ktorého sme umiestnení, pretože iba vtedy sa stávame hodními koruny života a spravodlivosti.

Satan bude neustále obviňoť našich bratov pred Božím trónom, dokiaľ sa spoločenstvo svätých nestane zrelým, a to keď dosiahnú v týchto troch bodoch víťazstvo - v krvi Baránkovej, v slove ich svedectva a v nemilovaní svojho života hoci aj do bodu smrti.

Myslím si, že sformovanie takejto Gideónovej armády je veľmi blízko a zápas proti Satanovi bude čoskoro ukončený kompletným víťazstvom Krista a Jeho svätých. A to je nádherná vyhliadka, ktorá nás udržiava v pohybe aj keď sú na nás kladené veľmi ťažké požiadavky.

Čo hovorí Biblia o Antikristovi?

Biblia sa pozerá na Antikrista ako na človeka nezákonnosti, človeka, pre ktorého platí jediný zákon – vlastné vyvýšenie a potešenie.

A potom bude zjavený ten človek bezzákonnosti, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí nádherou svojho príchodu. Príchod tohto človeka bezzákonnosti bude  spôsobený Satanom so všetkou mocou,  znameniami a lživými zázrakmi. (2.list Tesalonickým 2:8-9)

Naša generácia je svedkom toho, ako sa rozmnožuje bezzákonnosť, hlavne v  národoch s demokratickou formou vlády. Ušli sme pred jedným druhom tyranie, tyranie vlády kráľov a náboženských prelátov v Európe, ale dostali sme sa pod iný druh tyranie, tyranie, ktorá vychádza zo sebalásky jednotlivca. Nebudem tu teraz rozoberať, ktorá z týchto tyranií je horšia, jedno je však zrejmé, pre rozvoj charakteru svätosti spôsobuje demokracia nekonečne väčšiu škodu ako monarchia, pretože do Kráľovstva Božieho vstupujeme iba skrze mnohé utrpenie. V spoločnosti, v ktorej sú vytvorené podmienky pre pohodlný život a ktorá robí všetko pre to, aby boli dodržané naše práva, strácame túžbu po zasvätení sa Bohu, ktorú majú ľudia, žijúci v nepriateľskejšom prostredí.

Dnes ak ľudia v Amerike pociťujú, že sú ohrozené ich práva, radšej zmenia zákon ako by mali meniť jednotlivca.

Antikrist nebude uctievať iného boha okrem seba samého.

Bude sa protiviť a povyšovať nad všetko, čo sa menuje Boh alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho a bude sa vydávať za Boha. (2.list Tesalonickým 2:4)

V dnešnej Amerike sa kladie taký dôraz na ľudskú bytosť ako by bola bohom. Už od útleho veku je dieťaťu v škole vštepované, že jeho práva sú dôležitejšie než čokoľvek iné, že má mať kontrolu nad svojím životm, má si ho naplánovať podľa vlastných túžob a má robiť iba to, čo ono cíti ako dôležité a príjemné. Má mať možnosť vyjadriť seba samého bez toho, aby mu boli kladené nejaké prekážky. Každý druh poriadku, ktorý bráni osobnej slobode, je považovaný za podozrivý.

Ale ak tento druh učenia nebude zrušený, zničí nᚠnárod, pretože symptómy tohto učenia sa už jasne prejavujú – prepustení zamestnanci zabíjajú svojich zamestnávateľov, deti v školách zabíjajú svojich učiteľov alebo spolužiakov, len preto, že ich títo nejakým spôsobom urazili, šoféri na diaľnicach zabíjajú jeden druhého, ak necítia dostatok zdvorilosti v jednaní, mladí ľudia zabíjajú jeden druhého, ak sa im zdá, že správanie sa toho druhého nebolo dostatočne úctivé.

My to však nevidíme, nepremýšľame nad tým, ako sa to všetko skončí, nie sme schopní to postrehnúť, pretože naša svojvôľa nás zaslepuje a zakrýva realitu. Ako raz ktosi povedal, radšej budeme „vládnuť v papierových chatrčiach v pekle ako slúžiť v nebi.“

A práve naša slepota nám radí, aby sme predávali tento „obdivuhodný“ spôsob vlády iným národom.

Slepota ľudí, uctievajúcich osobnú slobodu viac ako čokoľvek iné spôsobí, že vo svete sa bude hlásať „mier a bezpečnosť,“ i keď všetko naokolo bude v rozpade. Bude to len logický koniec sebauctievania.

Obvykle tvrdíme, že demokracia nám dala náboženskú slobodu, ale žiadna vláda ani žiaden človek nám nemôžu dať náboženskú slobodu okrem Boha samotného. Američania a Európania sú síce politicky slobodní, aby mohli pokračovať vo svojom náboženskom úsilí, ale duchovne sú zviazaní démonami žiadostivosti, chamtivosti a násilia.

Jediná skutočne slobodná bytosť je otrok Ježiša Krista.

Ďalšia skutočnosť o Antikristovi je tá, že v posledných dňoch zvíťazí nad svätými.

A bude vravieť slová proti Najvyššiemu a bude trápiť jeho svätých a pokúsi sa zmeniť stanovené časy a zákony. A svätí budú vydaní do jeho ruky na čas, časy a pol času. (Daniel 7:25)

Potom som počul hovoriť muža, oblečeného v ľanovom rúchu, ktorý stál nad vodami rieky a videl som, že pozdvihol svoju pravú a ľavú ruku k nebu a prisahal na Živého na veky, hovoriac takto, „Bude to po čase, časoch a pol čase, kedy bude nakoniec sila svätého ľudu zlomená, a všetky tie veci sa dokonajú.“ (Daniel 12:7)

Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, ktorá vystúpi z priepasti, bude bojovať proti nim a zvíťazí nad nimi a zabije ich.  (Zjavenie Jána 11:7)

Dostala aj moc bojovať proti svätým a zvíťaziť nad nimi. A bola jej daná vláda nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom.  (Zjavenie Jána 13:7)

Niekto sa môže čudovať, „Prečo Boh dá Antikristovi moc, aby zvíťazil nad Jeho svätými?“ Pretože svätí prinášajúci víťazné svedectvo, pomazaní Duchom Svätým a plnosťou zjavenia a moci, nerastú vo svojich charakteroch do Božej železnosti spravodlivosti. Sú akoby premočení od mnohého „dažďa“, prestávajú sa zaujímať o skvelé ovocie svätosti a už nie sú takí opatrní vo svojej absolútnej poslušnosti Pánovi. Pohodlný život v dobrých podmienkach neosoží budovaniu železnej pobožnosti.

Až v čase bojov a „zabíjania“ sa svätí horlivo tlačia do Božej prítomnosti. Počas „dňa“ sa toho veľa nahovorí, ale až v „noci“ je možné získať pravé poznanie svätosti.

Deň za dňom vylievajú slová, noc za nocou ukazujú poznanie. (Žalm 19:2)

Biblia hovorí, že Antikrist vystúpi na nebesia a strhne odtiaľ niektorých zo zástupu svätých.

A spomedzi tých štyroch vyrástol iný malý roh, ktorého moc sa rozšírila smerom k juhu a k  východu a ku Krásnej zemi. A zmocnel až tak, že napadol nebeské vojsko, hviezdy samotné, a zvrhol niektoré z nich na zem a pošliapal ich. A postavil sa na odpor dokonca aj Kniežaťu toho vojska a zastavil denné obete, ktoré boli obetované tomu Kniežaťu a znesvätil Chrám. A kvôli rebélii mu bolo odovzdané aj vojsko svätých aj denná obeť. A ľudia hrešili v Chráme, namiesto aby obetovali denné obete, a pravé náboženstvo bolo hodené na zem. A ten roh bol úspešný vo všetkom čo robil.

Vtedy som počul jedného anjela pýtať sa druhého: „Ako dlho budú veci, ktoré sme videli v tom videní, pokračovať? Na ako dlho vystrieda ten strašný hriech denné obete? Ako dlho bude šliapané po nebeskom vojsku a po Chráme?“ A počul som ako ten druhý anjel odpovedal, „Bude to trvať 1150 dní, počas ktorých večerné a ranné obete nebudú obetované. Potom bude Chrám obnovený.“  (Daniel 8:9-13)

Niet pochýb o tom, že tieto verše určite nekorešpondujú s našou obvyklou predstavou nebies. Predsa je však zrejmé, že toto prehlásenie ohľadne autority a moci, ktorú Boh dá Antikristovi na konci cirkevného veku, je nesmierne dôležité.

Mali by sme si hneď teraz uvedomiť, že naša predstava neba ako miesta plného bezpečia nie je správna, pretože v nebi nieto bezpečia. Jediné bezpečné miesto je v Ježišovi Kristovi. Nikde v celej Biblii sa nehovorí o tom, že nebo je bezpečné, naopak, na mnohých miestach sa hovorí, že našou pevnosťou a vežou vysokou je Boh sám. Takže mali by sme poopraviť niektoré časti našej teológie.

Malý roh (Antikrist) rástol až kým nedosiahol nebeské zástupy. A to znamená presne to, čo je napísané. Existujú dva zástupy, zástupy svätých a zástupy anjelov. NᚠPán je Pánom zástupov (plurál). Pokiaľ sa to dá zistiť, tak zástup, o ktorom sa zmieňujú vyššie citované verše, je zástup svätých.

V Starom a Novom zákone je viacero veršovi, ktoré hovoria o tom, že Boh vydá svätých do rúk Antikrista.

A  dostal moc, aby bojoval proti svätým a premohol ich. A bola mu daná moc nad každým pokolením, ľudom, jazykom i národom.  (Zjavenie Jána 13:7)

Ak chceme pochopiť ako a prečo bude Satan útočiť na svätých, musíme ponajprv pochopiť dualitu osobnosti každého pravdivého kresťana. Biblia o nás hovorí, že sme mŕtvi a že nᚠživot je skrytý s Kristom v Bohu. To znamená, že nᚠznovuzrodený život bol vyzdvihnutý na trón na výsostiach, na najvyššiu pozíciu moci a autority v celom vesmíre.

Lebo ste zomreli a vᚠživot je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, ktorý je nᚠživot, vtedy sa aj vy s ním zjavíte v sláve. (List Kolosenským 3:3,4)

Ale žijeme aj iný život, ktorý žije naše telo a duša. Antikrista netrápi naše telo ani naša duša počas ich života tu na zemi ani naša duša, nachádzajúca sa po smrti tela niekde v duchovnej sfére. Jeho zaujíma naša nová prirodzenosť, ktorá je z  Krista a ktorá žije na pravici Moci, pretože je to tá časť našej osobnosti, ktorá neskôr vyženie Antikrista z nebies a zeme.

Akým spôsobom Satan útočí na nᚠživot po pravici Boha? Tým, že zdôrazňuje význam života našeho tela a našej duše, čím oslabuje našu pozornosť, až úplne prestávame myslieť na veci, ktoré sú hore. Rôznymi klamstvami vo forme svetských lákadiel, telesných žiadostí a obzvlᚻ skrze choroby a nebezpečenstvo, nás odchyľuje od poslušnosti Bohu.

Jeho hlavnou túžbou je zvrhnúť nás z nášho vysokého miesta, ktoré máme v  Bohu, pretože potom by naša osobnosť pozostávala iba z toho, čo je ľudské a vtedy by sme už neboli pre neho nebezpeční.

Ľudia často tvrdia, že je nemožné, aby sme stratili korunu našej autority. Ale ak by to tak bolo, potom by nás Pán Ježiš nevaroval pred nebezpečenstvom, aby sme nikomu nedovolili vziať nám našu korunu.

Už v našich dňoch sme videli mnohých významných služobníkov, ako padli zo svojho vyvýšeného miesta v Bohu, a prestali byť hrozbou pre Satanove kráľovstvo.

Všimnite si, že v dvanástej kapitole knihy Zjavenia, drak svojím chvostom zvrháva tretinu nebeských hviezd na zem. Tento verš hovorí o svätých, pretože po ich zvrhnutí nastúpi Satan so svojimi légiami boj proti Michaelovi v nebesiach a nikde sa tu nehovorí o tom, žeby Satan už prišiel o tretinu svojej armády. A prečo by aj zvrhával na zem tretinu svojich bojovníkov, keď vie ako veľmi ich bude potrebovať v boji proti Michaelovi? Na to, aby poistil  svoju vlastnú porážku?

Či Boh nepovedal, že zatrasie nielen zemou ale aj nebom?

V tom čase jeho hlas zatriasol zemou, ale teraz zasľúbil, “Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.“ Slová „ešte raz“ jasne ukazujú na preloženie vecí, ktorými je možné zatriasť, to jest vecami stvorenými – aby tak ostalo to, čím nie je možné zatriasť.  (List Židom 12:26,27)

Iba tým, čo je pevne zakorenené v Ježišovi Kristovi, nie je možné zatriasť. Všetko stvorené - práca tela a telesnej mysle, bude v ten deň odstránené. Všetka rebélia  a každý jej náznak budú odstránené z Kráľovstva Božieho.

„Zvrhne na zem aj časť nebeského vojska a pošliape ho.“ Tu je reč o kresťanoch, ktorí boli pre svoju žiadostivosť a lásku k peniazom zvrhnutí zo svojich pozícii v Kristu v nebesiach. A takéto pády môžeme vidieť aj dnes. A čo sa týka Božích svätých, ktorí už nežijú na zemi, nezabúdajme, že Boh súdi živých aj mŕtvych.

Ale budú musieť vydať počet tomu, ktorý je pripravený súdiť živých i mŕtvych. Pretože to je dôvod, prečo sa evanjelium kázalo aj tým, ktorí sú teraz mŕtvi, aby mohli byť súdení podľa ľudí vzhľadom na telo, ale aby mohli žiť podľa Boha vzhľadom na ducha.  (1.list Petra 4:5,6)

„A postavil sa na odpor dokonca aj Kniežaťu toho vojska, zastavil denné obete, ktoré mu boli obetované a znesvätil Chrám.“ Knieža vojska nemôže byť nik iný ako Pán Ježiš. Tieto verše hovoria o tom, že v posledných dňoch bude Antikrist pôsobiť v kresťanských cirkvách takým spôsobom, že veriaci už viac nebudú dôverovať odpusteniu v krvi, v dennú obeť, ale budú vzhliadať k  bohu, ktorý je v nich samotných, k svojmu vlastnému ja, a budú uctievať samých seba, rovnako ako Antikrist uctieva sám seba.

„Kvôli rebélii mu bolo vydané vojsko svätých i denná obeť.“ V tomto verši sa nachádza kľúč k celému odseku citovaných veršov. Boh vyhľadáva každý aj ten najmenší náznak rebélie, či už v národoch, kresťanoch alebo v  nebeskom vojsku. Okrem toho pradávna vzbura anjelov nebola až do dnešných dní potrestaná a tieto verše hovoria o vyvrcholení vekov, období, kedy Boh odstráni zo stvorenia všetku rebéliu.

Ako prvý bol skrze to, čo pretrpel, zdokonalený v poslušnosti Pán Ježiš.

Následne musia byť zdokonalený v poslušnosti členovia kráľovského kňazstva skrze to, čo musia pretrpieť. Práve tu na zemi a nie v duchovnej sfére prebiehajú zaťažkávacie skúšky, v ktorých sa učíme neoblomnej poslušnosti Nebeskému Otcovi.

Potom Boh zatrasie aj so samotným vojskom nebeským, a vtedy každý člen tohto vojska, v ktorom sa nájde čo i len najmenší náznak rebélie voči Bohu, bude odstránený z trónu Kráľovstva Božieho, pretože Kráľovstvo Božie je činenie Otcovej vôle a preto musí byť z neho odstránená každá rebélia.

Teraz jasne vidíme, ako ďaleko od toho, čo to znamená byť pripravený pre Kráľovstvo Božie, sú dnešné kresťanské cirkvi.

Preto musí byť nebeské vojsko, teda tí, ktorí boli pokropení krvou dennej obete, krvou Baránkovou, trasené! trasené! trasené! až dokiaľ z neho nebude odstránená každá stopa rebélie! A to znamená ťažké skúšky ohňom, pretože vzbura má v každom z nás hlboké korene.

Aj po tom všetkom uvidíme na konci obdobia tisícročného kráľovstva ako ľahko sa nechajú národy oklamať Satanom, ktorý bude na krátky čas opäť prepustený. Pod jeho vplyvom sa tieto národy odvážia vystúpiť a obkľúčiť tábor svätých. Len si to predstavte!! Aj po tisícročnej absolútne spravodlivej vláde Krista a Jeho svätých budú národy ešte stále pripravené na vzburu proti Bohu a proti Jeho svätým.

Danielovo videnie sa týka „dennej obete a rebélie, ktorá zapríčiní zničenie svätyne a porážku vojska, ktoré bude pošliapané.“ Antikrist ako osoba, ktorá bude výsledkom nášho dnešného zdôrazňovania „ľudských práv,“ sa nakoniec posadí na Najsvätejšom mieste v obnovenom chráme v Jeruzaleme, ktorý budú zakrývať zlaté krýdla cherubína slávy a prehlási, že nieto iného boha okrem toho, ktorý je v ňom samotnom a ktorý sa nachádza vo všetkých ľuďoch. A vtedy sa začne veľké súženie. To je ten hnus, ktorý sa postaví na Najsvätejšie miesto a ktorý spôsobí zničenie.

Ako to môžeme vidieť už aj v dnešnej Amerike, sebaláska človeka vždy produkuje zničenie či už v oblasti finančnej, vo vzdelaní, vo sfére vojenskej, politickej, umeleckej alebo priemyselnej. Ľudia, ktorí sa tešia z osobnej slobody volajú „mier a bezpečie!“ a nevidia, že okolo nich to vyzerá ako v nevymetenom kuríne. Ako nás len tá sebaláska oslepuje!

Biblia nám poukazuje aj na to, že je tu niečo, čo ešte bráni príchodu Antikrista a čo bude musieť byť pred jeho zjavením sa odstránené. Vieme, čo to znamená jeho plné zjavenie sa, pretože už v dňoch apoštola Jána bolo mnoho antikristov, ktorí vyšli práve z  kresťanských cirkví. Antikrist vždy vychádza z kresťanskej cirkvi rovnako ako Judáš, predchodca Antikrista, vyšiel spomedzi dvanástich, teda tých, ktorí boli Pánovi Ježišovi najbližší.

A teraz viete, čo ho zdržuje, aby mohol byť zjavený vo svojom čase.  (2.list Tesalonickým 2:6)

Ak by sa aj stalo, že by sa nejaký muž alebo žena na vysokom politickom poste prehlásil(a) za Boha, vyvstal by taký mohutný protest zo strany Židov, kresťanov a moslimov, že by bol ten človek veľmi rýchlo odstránený zo svojho úradu ako duševne chorý človek.

Po veľkom prebudení budú však náboženskí ľudia sveta tak okúzlení „ľudskými právami“, že nastanú priaznivé podmienky pre osobu, ktorá sa prehlási za Boha. Koniec koncov, každý bol predsa vyučovaný tomu, že jediný boh, ktorého má uctievať je ten, ktorý je v ňom samotnom, takže potom už to nebude vyzerať tak čudne. Každý pochopí, že tento výnimočný vodca vlastne nahlas hovorí to, čo po celý čas tvrdili všetci učitelia, psychológovia a sociálni vedci. Samozrejme všetko toto bude veľmi blízke vyznavačom hnutia New Age, pretože tí si už od počiatku uvedomili, že človek je sám sebe bohom.

Posledný kúsok prejavu zdravého rozumu a bázne Božej bude odstránený vtedy, keď sa ľudia zrieknu náboženstva a povstavia sa vo vzbure proti každej autorite okrem jedinej – a to práv každého jednotlivca a jeho práv na slobodu. Vtedy bude zjavený človek bezprávia, Antikrist a vtedy začne byť uctievaný ako Boh.

Hriech je nechcené otroctvo, znak skutočného nepriateľa

Každý pravý kresťan (a možno aj niektorí nespasení ľudia) sa chce zbaviť otroctva hriechu. Hriech je v skutočnosti neželané prekliatie, znak skutočného nepriateľa a je prejavom egoistickej, tvrdohlavej bezzákonnosti, pretože práve táto tvrdohlavá, na seba zameraná bezzákonnosť je zdrojom všetkého hriechu. V Amerike však túto na seba zameranú bezzákonnosť voláme „občianska sloboda.“

Už sme sa zmienili o Sodome, Egypte a Jeruzaleme, ktoré symbolizujú tri otroctvá, ktoré bránia ľuďom, aby niesli pravé svedectvo o Bohu.

Sodoma predstavuje telesné žiadosti a vášne. Mnohým služobníkom a kresťanom bola odňatá ich lampa svedectva práve preto, že nezvíťazili nad ohňom sexuálnych žiadostí, drog, alkoholu a násilia.

Egypt predstavuje túžbu po peniazoch a materiálnom bohatstve. Mnohým služobníkom a kresťanom bola odňatá ich lampa svedectva práve pre ich túžbu po bohatstve. Stať sa bohatým je hlavným cieľom väčšiny amerických kresťanov, pretože materiálne bohatstvo považujú za Božie požehnanie. Existuje množstvo kníh, ktoré vykladajú niektoré časti Biblie a vysvetľujú nám ako sa môžeme stať bohatými. Ale porozmýšľajte nad ich tvrdeniami vo svetle všetkých Pavlových varovaní!

Jeruzalem predstavuje náboženskú závisť a sebectvo. Osobné ambície v náboženskej práci, túžba stať sa niekým, byť dôležitým a uznávaným služobníkom Božím, všetky tieto ambície tak ovládajú služobníkov Slova dnešných dní, že sú schopní urobiť čokoľvek, len aby pritiahli ľudí do svojich zhromaždení.

Ako málo je tých služobníkov Slova, ktorí hovoria, že túžia byť verný Božiemu slovu a ponechávajú na Pána, či im pridá ľudí do zboru alebo nie. A pritom je to jediný rozumný postoj, pretože ako môžeme vedieť, či chce Kristus veľké alebo malé zhromaždenie? V Amerike prevláda všeobecný názor, že chce veľké zhromaždenie a tak častokrát síce máme množstvo ľudí pod jednou strechou, ale z nich iba malá časť dozreje do dospelosti v Kristu. Je to tak alebo nie?

Význam a hodnota cirkvi je posudzovaná podľa počtu jej členov, ktorí ju navštevujú. Vo svojom srdci však sami najlepšie vieme, čo je správne, no aj napriek tomu sa nechávame unášať duchovnou ctižiadosťou.

Niet pochýb o tom, že aj farizeovia mali problém so sexuálnou žiadosťou, ako ho majú všetci ľudia od počiatku ľudskej rasy. Z Biblie ďalej vieme, že mali problém s chamtivosťou. Ale ani ich sexuálna žiadostivosť ani ich chamtivosť nezabili Pána Ježiša. Nie, boli to ich náboženské ambície, bola to ich túžbu stať sa niekým, stať sa znamenitým, pre ktorú kričali spolu s ostatnými, “Jeho krv na nás a na naše deti.“

Osobná ctižiadosť je prejavom hriechu sebauctievania. Tí, ktorí porušovali Zákon zabili toho, ktorý jediný ho naplnil, Ježiša Krista.

Vzbura, bezzákonnosť, sebectvo a uctievanie seba samého sú koreňom  všetkého zla. Hriechy žiadostivosti a chamtivosti, Sodoma a Egypt, pramenia    z uctievania seba samého. Kvôli našej vzbure voči Bohu sme poviazaní reťazami hriechu.

Pre svoju vzburu voči Bohu je Satan beznádejne pripútaný k žiadostivosti („prach budeš jesť“), ku klamstvu (je otcom lži), ku zlosti (je vrahom od počiatku), k pýche, zrade, drzosti, zlodejstvu a modlárstvu. A Desať Božích prikázaní je súdom nad Satanom a on to dobre vie.

Záver

„Ale Abrahám odpovedal, „Synu, spomeň si, že počas svojho života si ty   vzal svoje dobré veci, zatiaľ čo Lazar zlé, a teraz sa on tu teší a ty sa mučíš.“  (Evanjelium Lukáša 16:25)

Láska k  peniazom je koreňom všetkého zla, pretože je prejavom sebalásky,  ktorá sa zaujíma o potreby jednotlivca viac ako o potreby Boha alebo iných ľudí.

Hriech, ako sme už povedali, je otroctvo, a je prejavom sebauctievania.

Neustály tlak demokracie na ľudské práva a slobodu jednotlivca, to, čo sa spočiatku javilo ako prejav kresťanstva alebo to bolo kresťanstvu prinajmenšom veľmi blízke, je smrteľným nepriateľom Boha a človeka, pretože živí v človeku sklon uctievať seba samého.

Boh nám dáva kríž preto, aby nás vyliečil zo sebauctievania, pretože keď sme ochotní znášať utrpenie, aby sa tak naplnila Božia vôľa, naše sebauctievanie sa mení na uctievanie Boha.

Na seba zamerané sebectvo je to najskrytejšie a najhoršie otroctvo spomedzi všetkých. Človek poviazaný sebectvom nie je statočný a nie je možné mu dôverovať, pretože bude klamať, kradnúť, zabíjať, zrádzať a urobí čokoľvek len pre to, aby bol chválený a aby mal z toho prospech.

Ježiš Kristus je naplnený Bohom a žije pre slávu Božiu. On činí iba to, čo vyvyšuje a prospieva Bohu a Božiemu stvoreniu. Nečiní nič sám od seba, pretože Jeho radosťou a Jeho potravou je Božia vôľa. A takto by sme mali žiť všetci.

Naopak Satan nebude robiť nič okrem toho, čo ho vyvýši a čo bude na prospech iba jemu samému. A to je Antikrist. Antikrist je človek, ktorý znázorňuje Satana rovnako ako Kristus je človek, ktorý znázorňuje Boha.

Všetky stvorenia Božie, vrátane človeka, sú stvorené na to, aby uctievali Boha. Ale keď nemáme Boha, keď nemáme žiaden princíp, ideál alebo osobu, ktorú by sme obetavo milovali, nikoho a nič, kvôli ktorým by sme sa o čosi usilovali bez toho, aby sme mali z toho úžitok my, potom sme ako Satan a ako Antikrist.

Preto nás Boh vnáša do mnohých situácií, v ktorých s nami opakovane trasie, aby v nás takto odkryl každý možný zdroj neposlušnosti. Až keď držíme nôž nad svojím Izákom, vtedy si je Boh istý, že máme bázeň Božiu.

Za ten čas,  čo Boh pripravuje príchod svojho Kráľovstva na zem, všetko Jeho stvorenie musí byť preskúšané a trasené, obzvlásť členovia kráľovského kňazstva, až kým si Boh nie je absolútne istý, že v nás nezostal ani kúsok vzbury – ani najmenšia  stopa. V záhrade už nebudú žiadne hady.

Keď toto Božie trasenie príde osobne do nášho života, pousilujme sa zo všetkých síl odpovedať naň oslavou Boha, i keď to bude vyzerať, že z nás má byť vytrhnuté naše vlastné srdce. Je to len pre naše dobro, rovnako ako aj pre Božie, aby všetka vzbura, ktorá je v nás skrytá, bola odkrytá a odstránená.

Pretože iba vtedy budeme hodní toho, aby sme vstúpili do Kráľovstva Božieho a iba vtedy budeme kandidátmi pre prvé vzkriesenie a budeme vzkriesení z mŕtvych a vytrhnutí na stretnutie s prichádzajúcim Najvyšším Generálom, ktorí bude organizovať svoje vojská na bitku pri Armagedone.